Fedor Emelianenko, celým menom Fedor Vladimirovič Emelianenko s prezývkou „Last Emperor“ (tzn. posledný cisár), je ruský MMA bojovník a sambista, ktorý je od roku 2010 aktívny navyše aj v politike.
Emelianenko získal mnoho ocenení v športe MMA a časopisu Sports Illustrated, pričom bol taktiež označený za najlepšieho MMA bojovníka začiatku 21. storočia. Svoju MMA kariéru odštartoval 21. mája v roku 2000 – a to hneď so štyrmi jednoznačnými víťazstvami. Po kontroverznej prehre na konci toho istého roku, sa Emelianenko stal absolútne neporaziteľným po dobu až 28 nasledujúcich zápasov, konkrétne teda do júna v roku 2010. Táto séria výhier v sebe pritom zahŕňala aj víťazstvá nad štyrmi bývalými UFC šampiónmi, jedným bývalým a dvomi budúcimi šampiónmi súťaže K-1 a dvomi olympijskými medailistami. Všeobecne je tak aj vďaka týmto výhram považovaný za jedného z najlepších bojovníkov zmiešaných bojových umení vôbec, ktorý štýl boja ground-and-pound (v doslovnom preklade „zraz a dobi“) priviedol takmer k dokonalosti.
Podobné: Čo je Bellator?
V súčasnosti je Emelianenko súčasťou ruského štábu s názvom Ruská prezidentská rada pre telesnú zdatnosť a šport (počínajúc rokom 2012) a zároveň je od roku 2010 zástupcom belgickej regionálnej dumy. Navyše je aktívny aj v národnej politike, kde vystupuje za stranu Jednotné Rusko. Vzhľadom na politickú aktivitu je možné konštatovať, že v jeho profesionálnej kariére prebehla istá (konkrétne trojročná) prestávka od bojových umení, ktorá ale skončila dňa 14. júla 2015. Emelianenko vtedy ohlásil, že sa opätovne začína venovať príprave na profesionálne zápasy.
Zaujímavosťou však je, že aj počas aktívnej prípravy na súťaže si Fedor Emalienenko našiel čas aj na pôsobenie v televízii. Na televíznych obrazovkách sa tak svojim fanúšikom ukázal aj v inej, ako vo svojej zvyčajnej, výhradne športovej podobe. V roku 2010 si totižto zahral samého seba v ruskom filme „Ključ salamandry“ a objavil sa aj v dokumentárnych filmoch ako „Fedor: Najhrubší muž planéty“ (2009), či „Zmiešané bojové umenia New Yorku“ (2011). Rovnako si jeho herecké výkony možno pozrieť aj v televíznych seriáloch ako napr. v seriáli „Telo ako zbraň“ (2007) a „Veda Športu“.
Osobný život
Emelianenko sa narodil v roku 1976 v meste Rubizhne v Luhanskej oblasti, ktorá bola vo vtedajšom čase Ukrajinskou socialistickou republikou patriacou do Sovietskeho zväzu. V roku 1978, keď mal Fedor dva roky, sa spoločne s rodinou presťahoval v rámci Sovietskeho zväzu do mesta Stary Oskol v Belgorode, ktoré už bolo súčasťou Ruskej sovietskej socialistickej republiky a kde žije až dodnes. Jeho matka, Olga Fedorovna, bola učiteľkou a jeho otec, Vladimir Alexandrovich, bol zváračom. Fedor má jednu staršiu sestru a dvoch mladších bratov, pričom práve mladší z nich (Alexander) sa taktiež venuje MMA.
Emelianenko ukončil strednú školu v roku 1991 s vynikajúcim prospechom. V rozmedzí rokov 1995-1997 pritom slúžil v ruskej armáde ako vojenský hasič. V roku 1999 sa poprvýkrát oženil a manželka mu porodila jeho prvú dcéru Mášu. Toto manželstvo však trvalo len sedem rokov, po ktorých sa Fedor rozviedol a v roku 2009 opätovne oženil. Tentokrát už so svojou dlhoročnou priateľkou Marinou, s ktorou má dcéru Vasiliu.
Boxerská kariéra
Je možné tvrdiť, že Fedor mal k bojovým športom vždy blízko. Svoje bojovnícke základy získaval v komplexnom bojovom umení judo a sambo a to so svojim prvým trenérom Vasilijom Ivanovičom Gavrilovom. Následne už začal trénovať pod odborným dohľadom Vladimira Michailoviča Voronova. Aj napriek tomu, že tréneri si ho ako mladého chlapca pamätajú s docela slabšou fyzickou zdatnosťou, je možné konštatovať, že bol naozaj húževnatým zápasníkom so silnou vôľou a preto v týchto športoch vyhrával viaceré súťaže už od roku 1997. V rokoch 1998 a 1999 dokonca vyhral bronzovú medailu v Majstrovstvách Ruskej federácie v jude.
Jeho štýl bol typický rýchlymi a tvrdými údermi v postoji a veľmi dobrou technikou na zemi. Väčšinu zápasov tak vyhral vďaka vzdaniu sa súpera. Jeho špecialitou boli taktiež páky na ruku „armbar“ a „kimura“. Vďaka svojmu talentu a neúnavnej drine tak v priebehu času dokázal poraziť mnoho vynikajúcich bojovníkov. Jedným z hnacích motorov Fedora však nebol len úspech, či prestíž – ale najmä finančná tieseň, ktorá bola prvotným podnetom pre vykonávanie tohto športu.
MMA kariéra
Svoj prvý profesionálny zápas v MMA absolvoval Emelianenko 21. mája 2000. Práve výhra v tomto zápase začala jeho cestu za slávou, nakoľko sa ňou dostal nie len do povedomia širokej verejnosti, ale zároveň sa ním začala šnúra dôležitých víťazstiev. Tá bola definitívne potvrdená o dva roky neskorším debutom v dovtedy najväčšej súťaži MMA s názvom „PRIDE“. Dňa 16. marca v roku 2003 v tejto organizácii dokonca porazil aj dovtedajšieho šampióna Antônia Rodriga Noguiera na body – čím získal nielen titul svetového šampióna v MMA, ale zároveň tak prepísal aj históriu a prekvapil celý svet. Od tej doby sa mu daný titul podarilo obhájiť už niekoľkokrát. V roku 2007 sa však PRIDE rozpadla a Fedor s niekoľkými ďalšími bojovníkmi podpísali zmluvu s MMA spoločnosťou s názvom Affliction.
Je možné konštatovať, že Fedor Emelianenko je jediným človekom, ktorému sa podarilo po dobu deväť a pol roka (konkrétne 3483 dní v rozmedzí rokov 2001-2010) ostať neporazeným. V ľahkej váhe sa takýto úspech nepodaril zatiaľ nikomu. Mnohými je tak právom považovaný za najlepšieho MMA bojovníka všetkých čias. Podľa viacerých priaznivcov bojovníka je však jeho najlepším zápasom súboj s bývalou hviezdou K-1, Mirkom Filipovičom. Toto stretnutie totižto získalo zvláštnu pridanú hodnotu po tom, čo Mirko porazil knockoutom Fedorovho mladšieho brata Alexandra a otvorene Fedora vyzval k zápasu. Aj napriek prvotnému sebavedomiu vyzývateľa ho však Fedor jednoznačne porazil – zvíťazil na body a sám si toto víťazstvo pre svoju špecifickú hodnotu nesmierne váži.
Svoju prvú skutočnú porážku zažil Fedor až v roku 2010 od Fabricia Werduma. Do toho času totižto prehral iba jeden krát – aj to len preto, že zo zápasu musel odstúpiť kvôli tržnej rane na obočí, ktorú mu spôsobil neúmyselný úder do hlavy. Je však všeobecne možné tvrdiť, že v tomto období mu šťastie príliš neprialo, nakoľko prehral dva krát po sebe aj v nasledujúcich zápasoch. Z toho dôvodu bol tak donútený opustiť organizáciu Strikeforce. Aj napriek tomu sa však v konečnom dôsledku dokázal vrátiť na svoju pôvodnú víťaznú vlnu.
Prerušenie kariéry
Posledný zápas Fedora pred prerušením jeho kariéry sa odohral 21. júna 2012 proti brazílčanovi Pedrovi Rizzovi na turnaji M-1 Global. Fedor vyhral v prvom kole na KO. Táto v poradí už tretia výhra od porážky Fabriciom Werdumom preto vyvolala búrlivú diskusiu o tom, či by nemal Fedor nastúpiť do UFC. Všetky dohady však boli veľmi rýchlo ukončené, nakoľko na tlačovej konferencii po zápase oznámil, že odchádza do športového dôchodku. Stalo sa tak len niekoľko hodín po rýchlom víťazstve a informoval o tom ako prvý ruský server Championat.com. Aj napriek prvotnému prekvapeniu fanúšikov, takýto krok zo strany bojovníka bolo možné očakávať. Fedor už totižto pred turnajom uviedol, že práve po tomto stretnutí sa začne rozhodovať o svojej budúcnosti v súťaži. Dôvodom bola skutočnosť, že v danej chvíli sa chcel viac venovať rodine a najmä svojej dcére. Tvrdil, že peniaze jeho rozhodnutie nezmenia. Každopádne však nevylučoval fakt, že veci sa môžu v budúcnosti zmeniť a on sa na scénu vráti.
Návrat na športovú scénu
Ako Fedor predpokladal, tak sa aj stalo a to konkrétne v roku 2015, kedy oznámil svoj návrat do zápasov v štýle MMA. Dňa 31. decembra 2015 porazil na turnaji v Japonsku svojho oponenta, indo-japonského bojovníka Singha Jaideepa po sérii úderov na zemi (tzv. ground and pound), po ktorej sa Jaideep vzdal.
Aj napriek tomu, že Fedor patril k najväčším bojovníkom zmiešaných bojových umení, nikdy sa však nedostal až do samotnej UFC a teda najvýznamnejšej organizácie MMA. Dôvodom je bohužiaľ fakt, že z prezidenta UFC – Dana White si vytvoril silného nepriateľa.
Podobné: UFC: Fakty, ktoré ste možno nevedeli o Khabibovi Nurmagomedovi
Bellator Heavyweight Grand Prix
V novembri 2016 sa tak miesto člena UFC stal signatárom MMA dohody, ohľadom vstupu do organizácie Bellator. Konkrétne šlo o súťaž Bellator Heavyweight Grand Prix, kde sa proti sebe postavilo 8 bojovníkov. Ako prví sa v ringu stretli Rampage Jackson a Chael Sonnen. Nakoľko Sonnen porazil Jacksona na body, stal sa prvým semifinalistom. Následne prišiel rad na Fedora. Ten sa stretol s veteránom Frankom Mirovom, ktorý sa však do ringu vrátil až po dvojročnej prestávke. Fedor ho preto s absolútnou ľahkosťou knockoutoval hneď v prvom kole a postavil sa už spomínanému Chaelovi Sonnenovi, ktorý proti nemu ale taktiež nemal šancu. Fedor ho pred koncom prvého kola porazil technickým KO a stal sa jednoznačným finalistom tejto pyramídy. Jeho súperom vo finále sa stal Ryan Bader, ktorý za 15 sekúnd porazil Muhammeada Lawala a na body Matta Mitriona. Bader Fedora svojim neľútostným tempom za iba pol minúty taktiež knockoutoval a stal sa tak absolútnym víťazom súťaže Bellator Heavyweight Grand Prix.
Celkové štatistiky
Je možné tvrdiť, že celkovo má Fedor na konte 38 výhier (12 KO, 17 vzdaní sa súpera, ostatné výhry na body), 4 prehry a 1 zápas, ktorý skončil bez výsledku.
Získané tituly: 2008 WAMMA World Heavyweight Championship, 2007 Pride World Heavyweight Championship, 2004 Pride Grand Prix Tournament, 2003 Pride World Heavyweight Championship, 2002 Rings Kings of Kings Tournament, 2001 Rings World Class Tournament
Všeobecná obľúbenosť
Je potrebné spomenúť skutočnosť, že aj napriek mnohým výhram a perfektnej forme, nie sú to práve výhradne tieto faktory, ktoré by ho boli do povedomia ľudí zapísali najviac. Hlavným dôvodom jeho popularity je skromnosť. Fedor dodnes najradšej trénuje v starej telocvični a „starými“ metódami. Ak ho vidíte trénovať medzi popraskanými stenami – len ťažko by si človek mohol myslieť, že patrí k najlepším zápasníkom na svete. A práve to robí z Fedora veľkú ikonu v očiach obyčajných ľudí.
