fbpx
Top

Kto je v skutočnosti Tyson Fury?

Spartakus Fight Gym > Nezaradené  > Kto je v skutočnosti Tyson Fury?

Kto je v skutočnosti Tyson Fury?

Tyson Fury je anglickým boxerom ťažkej váhy, ktorý sa preslávil svojim hviezdnym nástupom na scénu, následným tvrdým pádom a ako to už v boxe býva, opätovným vzostupom do priazne skutočných fanúšikov. Mali by ste však o ňom vedieť jednu kľúčovú informáciu – existujú totiž iba dve veci, o ktorých nerád rozpráva. O minulosti a o budúcnosti. Fury povedal: „Nelipnem na minulosti. Čo sa stalo pred dvoma minútami… to už je minulosťou. A kde chcem byť o päť rokov? Ako vôbec môžem vedieť, či budem o päť rokov nažive?“

Fury meria 206 centimetrov a nebol porazený ani v jednom zo svojich 28 zápasov. Svet boxu po prvýkrát šokoval v roku 2015, keď prakticky ako neznámy zápasník porazil ukrajinského boxera Vladimíra Klitschka, ktorý dominoval divízii ťažkej váhy celú dekádu. Po druhýkrát šokoval verejnosť svojou mizogýniou a homofóbiou, pozitívnymi výsledkami v drogových testoch a skutočnosťou, že sa nezúčastňoval zápasov po dobu viac než dvoch rokov. Prepadol depresii, obezite, kokaínu a alkoholizmu a takmer skončil pri samovražde.

Predsa len sa mu podarilo ohúriť nás aj tretíkrát, keď po svojom pozoruhodnom “comebacku“ očividne zdolal Američana Deontaya Wildera, no rozhodcovia napriek tomu uzavreli zápas ako nerozhodný. Wilder totiž v dvanástom kole zložil Furyho na zem, ten sa však ako zázrakom pozbieral a ešte prehnal svojho oponenta po ringu.

Legendárny George Foreman vtedy povedal: „Neuveriteľné. Som na tohto boxera hrdý.“

Začnime však od začiatku. Tyson Luke Fury sa narodil 12. augusta roku 1988 v rodine kočovníkov, neďaleko Manchestru. Jeho otec John pochádzal z Írska a mal za sebou boxerskú kariéru pozostávajúcu z 13 profesionálnych zápasov a mnohých ďalších v rámci „boxu bez rukavíc“. Svojho syna pomenoval po Mikeovi Tysonovi, ktorý v tom čase podal snáď najväčší výkon svojej kariéry – za 91 sekúnd zdolal dovtedy neporazeného Michaela Spinksa.

Podobné: Čo by ste mali vedieť o boxe

Tyson Fury o svojom detstve povedal: „Box bol vždy jedinou vecou, ktorej som sa chcel v živote venovať. Netúžil som po ničom inom ako stať sa svetovým šampiónom v ťažkej váhe. Nepamätám si, kedy som zasadil svoj úplne prvý úder, ale viem, že ma to zmenilo. Box mi už v mladom veku dodal sebaistotu, ktorú mám dodnes. Myslím si, že pre deti je veľmi dôležité, aby si vyskúšali kontaktné športy.“

Fury síce začal ako sľubný amatér, ale v roku 2008 sa nedostal do anglického olympijského tímu. Pokúsil sa reprezentovať Írsko, no nebol schopný dokladovať rodisko svojho otca a tak nevedel získať pas. Nakoniec sa rozhodol vydať na profesionálnu dráhu. Jeho vtedajší tréner Steve Egan v tom čase povedal: „Správne sa stravuje, do postele chodí zavčasu, nechodí na párty. Dokonca obmedzuje vzťah so svojou priateľkou na jedno stretnutie týždenne – koľko 19-ročných chlapcov by to dokázalo?“

Ľuďom, ktorí Furyho nepoznali, však musel pripadať iba ako ďalší nahnevaný mladík na Twitteri. Na sociálnej sieti sa totiž zviditeľnil silnými rečami na účet svojich oponentov a nejednou vulgárnou frázou. Organizácia British Boxing Board Of Control mu v roku 2013 udelila pokutu vo výške 3 000 libier za to, že Davida Pricea – ktorý mu v roku 2008 prebral miesto na olympijských hrách – nazval gejom. O rok neskôr bol potrestaný pokutou vo výške 15 000 libier za urážku Derecka Chisoru pred ich vzájomným odvetným súbojom.

Furyho kariéra v tom čase začala vyzerať ako jazda na horskej dráhe. Jeho hlavným cieľom bolo poraziť Klitschka, ktorému sa mohlo rovnať iba málo boxerov. Po dosiahnutí tohto míľnika však Fury ostal bez cieľa, čo mu vôbec neprospelo. Na povrch vyplávali jeho názory na homosexualitu, ženy a potraty. Fury v tom čase vyhlásil: „Najlepším miestom pre ženu je kuchyňa. To je môj osobný názor. Mala by mi tam vedieť spraviť dobrú šálku čaju.“ Následne prirovnal potraty a homosexualitu k pedofílii, pričom citoval Bibliu. Viac ako 130 000 ľudí v roku 2015 podpísalo petíciu, v ktorej žiadali, aby bol diskvalifikovaný zo súťaže „Športová osobnosť roka“ na stanici BBC – v ktorej napriek tomu skončil na štvrtom mieste a s 72 000 hlasmi predbehol Lewisa Hamiltona.

V priebehu roku 2016 sa zistilo, že Fury a jeho bratranec Hughie, ktorý tiež boxoval v ťažkej váhe, dosiahli pozitívne výsledky v dopingovom teste na steroid nandrolon – a to dokonca niekoľko mesiacov pred zápasom s Klitschkom. Antidopingový úrad Spojeného kráľovstva nakoniec rozhodol iba o dvojročnom zákaze boxovať, pričom tento trest si bratranci technicky odpykali už predtým.

Fury sa medzitým vzdal svojich šampiónskych opaskov a prišiel o svoju sebadisciplínu. Začal to preháňať s jedlom, alkoholom a drogami. Za večer vypil aspoň 18 pív, po ktorých nasledoval tvrdý alkohol. Na sociálnych sieťach napísal: „Som v maniakálnej depresii. Dúfam, že ma niekto zabije skôr, ako sa zabijem sám.“ Obviňoval médiá z „lovu na čarodejnice“ vychádzajúceho z „nenávisti voči kočovníkom a cigánom“. Tiež povedal, že bol „prenasledovaný za to, že sa postavil za Krista“.

Fury priznal, že zlomový bod nastal v momente, keď sa v rýchlosti 300 kilometrov za hodinu hnal vo svojom Ferrari britskou diaľnicou a uvažoval o tom, že jednoducho nasmeruje auto na zvodidlá a ukončí svoj život. Nakoniec to však nespravil. Bol v tom Boh, jeho deti alebo niečo iné? Pri spomienke na túto epizódu povedal: „Nemôžem na 100 percent potvrdiť, prečo som sa tak rozhodol. Ale muselo to byť niečo dobré. Pretože keby v tom bolo niečo zlé, narazil by som na most a rozletel sa na milión kúskov.“

Pád tohto boxera bol nezastaviteľný a takmer definitívny, no Fury sa nakoniec dokázal opäť postaviť na nohy. Box totiž nikdy nebol výlučne iba o bojovaní v ringu. Namiesto toho je o napredovaní a vykúpení, o mužskosti a úcte, o svetlých a tmavých stránkach ľudskej prirodzenosti. Box je o príbehoch. A aby sme mohli rozprávať pútavé príbehy, potrebujeme ich postaviť na veľkých talentoch a silných osobnostiach.

Medzi takéto osobnosti ťažkej váhy nepochybne patrili mená ako Muhammad Ali, Joe Frazier a George Foreman. Neskôr samozrejme Larry Holmes. Od polovice osemdesiatych rokov to bol zase Mike Tyson, ktorý do tejto divízie priniesol novú výbušnú energiu. Evander Holyfield a Lennox Lewis od polovice deväťdesiatych rokov predviedli, že úspech v boxe sa dá dosiahnuť aj s úctou a rešpektom.

Potom nastala stagnácia. Divíziu ťažkej váhy ovládol Wladimir Klitschko. Objavilo sa síce niekoľko britských nádejí, ale všetci zlyhali – Audley Harrison, David Price, Dereck Chisora. Fanúšikovia obrátili svoju pozornosť inde – k boxerom z ľahších váhových kategórií, akým sa stal napríklad Floyd Mayweather, alebo dokonca k zmiešaným bojovým umeniam. Vákuum, ktoré vzniklo v tomto športe, sa dokonale odzrkadlilo na takmer absurdnom zápase Mayweathera proti Conorovi McGregorovi, hviezde MMA bez nádeje na víťazstvo.

A práve to je dôvod, prečo si Tyson Fury získal naše srdcia. Je predstaviteľom svetlej aj tmavej stránky ľudskej povahy, kladným aj záporným hrdinom. Opäť svetu dokázal, že ťažká váha je nažive. Pre boxerov nie je ničím nezvyčajným, že sa zrútia presne tak, ako to spravil Fury. Je však prakticky bezprecedentné, aby sa opätovne odrazili od dna a znovu začali stúpať. Keď Ali odmietol nastúpiť do vojny vo Vietname, nebol schopný vstúpiť do ringu po celé tri roky – ale nikdy neprestal trénovať. Ricky Hatton, ktorý zápasil v ľahkej velterovej váhe a v súčasnosti pôsobí vo Furyho tíme, medzi svojimi zápasmi pravidelne strácal formu – ale iba na niekoľko mesiacov.

Fury sa dokázal postaviť proti Wilderovi v zápase, ktorý zavŕšil jeho comeback. Mexický sudca Alejandro Rochin síce rozhodol, že zápas skončil nerozhodne, ale Fury sa už nenechal znechutiť. V súvislosti s kontroverzným výsledkom povedal: „Keby som o tom príliš premýšľal, jedine by som v sebe živil zášť a nenávisť voči ľuďom. A nie som tu preto, aby som niekoho nenávidel. Som stále nažive a zdravý a to je to najdôležitejšie.“ Takéto vyjadrenia skutočne dokazujú, že Tyson Fury je človekom, ktorý si zaslúži rešpekt.

Podobné: Muhammad Ali – život a kariéra

Boxer ďalej uviedol: „Starý Tyson Fury sa vždy snažil o to, aby ho ľudia prijali a chápali. V súčasnosti však každý deň žijem už iba pre seba. Naozaj ma už neznepokojuje, či ma ľudia prijímajú a čo si o mne myslia. Jediné, na čom mi záleží, je to, aby som sa každý deň zobudil v dobrom mentálnom stave a dokázal zabezpečiť svoju rodinu. Či ma ľudia prijímajú, či ma majú radi alebo ma nenávidia – to je iba na nich. Každý má svoj vlastný názor.“

Toto je jednoznačne nový Fury, ktorý nie je ochotný nechať sa vytiahnuť mimo svojej komfortnej zóny. Nakoniec povedal: „V mojom živote sa objavili chvíle, keď som pochyboval o tom, že ešte niekedy budem uvažovať s triezvou hlavou. Nehovoriac o tom, že by som sa mal vrátiť k aktívnemu športu. Som veľmi rád, že som sa opäť dostal do normálu.“ Na otázku, či niečo zo svojej minulosti ľutuje, odpovedal: „Život je príliš krátky na ľútosť.“

Tyson Fury a Attila Végh

Attila Végh zo Spartakus Fight Gym sa dokonca objaví na akcií v Prahe, ktorá sa uskutoční 20. júna a predstaví sa na nej práve Tyson Fury. Podľa jeho slov sa na túto skúsenosť veľmi teší.

Attila Végh sa vyjadril, že obdivuje cestu Tysona Furyho a to, že sa niekoľko krát vedel dostať z dna alebo problémov, ktorým čelil.