Zmiešané bojové umenia – MMA

Zmiešané bojové umenia (MMA) predstavujú hybridný bojový šport, ktorý zahŕňa techniky z boxu, zápasenia, juda, jujitsu, karate, thajského boxu Muay Thai a ďalších disciplín. Hoci bolo MMA spočiatku napádané kritikmi ako brutálny a krvavý šport bez pravidiel, postupne sa zbavilo svojej neslávnej reputácie a zmiešané bojové umenia sa v začiatkoch 21. storočia stali jedným z najrýchlejšie sa rozrastajúcich diváckych športov na svete.

História MMA

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že vznik disciplíny zmiešaného bojového umenia sa datuje už do obdobia starovekých olympijských hier v roku 648 pred naším letopočtom. Na tomto podujatí sa totiž po prvýkrát objavil bojový šport známy ako pankration, ktorý bol založený na neľútostnom výcviku gréckeho vojska. Brutálna disciplína už vtedy kombinovala prvky zápasenia, boxu a pouličného spôsobu boja. V priebehu stretnutia dvoch zápasníkov bolo povolené kopať, ako aj útočiť na súpera na zemi. Zakázanými technikami bolo iba hryzenie a škrabanie očí. Zápas končil, keď jeden z bojovníkov uznal svoju porážku alebo sa ocitol v bezvedomí. Nebolo ničím výnimočným, že jeden zo súťažiacich počas zápasu zomrel. Zápasy pankration sa stali jednou z najpopulárnejších udalostí starovekých olympijských hier.

Rímsky cisár Theodosius I. v roku 393 nášho letopočtu olympijské hry zakázal, čím sa skončila éra bojového umenia pankration ako populárneho športu. Tento bojový štýl sa neskôr opäť objavil až v 20. storočí v Brazílii a to prostredníctvom bojového športu známeho ako vale tudo („všetko je dovolené“). Tento šport popularizovali bratia Carlos a Hélio Gracie, ktorí v roku 1925 založili školu jujitsu v meste Rio de Janeiro. Súrodenci si získali pozornosť verejnosti najmä zverejňovaním „Gracieho výzvy“ v miestnych novinách. V inzeráte sa písalo: „Ak chcete mať zlomenú ruku alebo rebro, kontaktujte Carlosa Gracieho.“

Bratia následne odpovedali všetkým vyzývateľom a absolvovali s nimi zápasy. Tie nápadne pripomínali bojové umenie pankration a stali sa takými populárnymi, že sa časom museli organizovať na veľkých futbalových štadiónoch, len aby zabezpečili prístup nadšeným davom fanúšikov.

MMA sa na území Severnej Ameriky po prvýkrát objavilo v roku 1993, keď Héliov syn Royce Gracie reprezentoval svoju rodinu na turnaji v Denveri v štáte Colorado a predviedol svoje jedinečné brazílske jujitsu. Tento turnaj sa neskôr začal označovať ako UFC 1, pričom názov odkazoval na organizáciu Ultimate Fighting Championship (UFC), ktorá sa časom stala popredným propagátorom podujatí MMA.

Prvotným cieľom podujatí UFC bolo postaviť proti sebe do ringu bojovníkov z rôznych bojových štýlov – teda napríklad zápasníka proti boxerovi a kickboxera proti majstrovi umenia judo. Každý zápas mal spočiatku iba dve pravidlá, ktorými bol zákaz hryzenia a napádania očí. Zápas skončil v momente, keď sa jeden z bojovníkov poddal alebo jedna zo strán hodila do ringu uterák. Royce Gracie sa stal šampiónom turnaja UFC 1, ktorý sa konal v klietke na štadióne McNichols Arena v Denveri. Jednalo sa o prvú udalosť UFC, ktorú televízne stanice vysielali ako spoplatnený program. Turnaj prilákal k obrazovkám až 86 000 divákov, pričom už pri vysielaní tretieho takéhoto podujatia sa počet divákov zvýšil na 300 000.

Podobné: Čo by ste mali vedieť o boxe

Organizácia UFC spočiatku predávala svoj produkt ako šport bez obmedzení, v ktorom sa môže stať čokoľvek. Jeho brutalita vyvolala hnev na mnohých stranách, vrátane politikov ako americký senátor John McCain, ktorý tento šport nazval „ľudskými kohútími zápasmi“ a snažil sa o jeho úplné zakázanie. Nové vedenie UFC v roku 2001 vytvorilo súbor pravidiel, ktoré zásadne zvýšili bezpečnosť športu. V MMA sa tak po prvýkrát objavili váhové kategórie, kolá a časové limity a rozšíril sa tiež zoznam faulov, ktoré v ringu nemali byť tolerované.

Moderné prevedenie UFC už nezahŕňalo väčšinou iba pouličných bojovníkov. Bojovníci novej generácie boli často skúsenými boxermi, zápasníkmi a majstrami v oblasti bojových umení. Okrem toho boli nútení intenzívne trénovať a udržiavať sa v špičkovej kondícii, aby mohli následne dosahovať dobré športové výsledky. V Spojených štátoch bol šport spravovaný tými istými orgánmi, ktoré mali na starosti box. Dokonca aj McCain sa vzdal svojho negatívneho názoru voči MMA a v roku 2007 uznal, že „tento šport dosiahol významný pokrok“.

Organizácia UFC mala síce v prvých rokoch kariéry problémy so ziskami, no nakoniec sa zmenila na vysoko výnosný podnik. Úspechu UFC a MMA ako športu jednoznačne pomohla legendárna trilógia zápasov v období rokov 2003 až 2006, keď medzi sebou zápasili americké športové hviezdy Randy („the Natural“) Couture a Chuck („the Iceman“) Liddell. Šport ďalej vo veľkej miere propagovala aj televízna reality show The Ultimate Fighter, ktorá sa objavila na obrazovkách v roku 2005, pričom od roku 2013 tu môžete vidieť aj ženy – ako trénerky ale aj súťažiace.

Pravidlá

Činnosť organizácie UFC bola kľúčová pri presadzovaní súboru pravidiel za cieľom štandardizácie športu po celom svete. Regulačné orgány v Spojených štátoch a mnohé organizácie na poli bojových umení po celej planéte do roku 2009 prijali normy známe ako Jednotné pravidlá pre zmiešané bojové umenia.

Tieto pravidlá stanovujú, že bojovníci MMA súťažia v ringu alebo v oplotenej ploche, pričom bojujú s vystlanými rukavicami bez prstov, ale nemajú obuv či chrániče hlavy. Majú dovolené udierať, hádzať, kopať alebo držať súpera a útoky môžu byť vedené buď zo stojacej pozície alebo na zemi. V ringu alebo klietke však nie je dovolené útočenie na súpera vlastnou hlavou, vtláčanie prstov alebo palca do súperovho oka, hryzenie, ťahanie za vlasy či akékoľvek útoky na slabiny súpera. Rovnako zakázanými sú nečisté údery lakťom, útoky na hrdlo, chrbticu či na zadnú časť hlavy, ako aj určité útoky proti súperovi na zemi, vrátane kopania a útokov kolenom priamo na hlavu.

Keď bojovník poruší niektoré z pravidiel, rozhodca mu môže udeliť upozornenie alebo stiahnuť body. Keď sa jedná o obzvlášť nebezpečný faul, môže dôjsť k diskvalifikácii súťažiaceho.

Bojovníci MMA zápasia v osemhrannej klietke v meste Seattle v roku 2012.

Zápasy MMA mimo šampionátov pozostávajú z troch päťminútových kôl, pričom medzi jednotlivými kolami majú zápasníci minútovú prestávku. Zápasy na majstrovstvách zahŕňajú päť kôl. Váhové kategórie v MMA sa líšia podľa regiónov alebo druhu organizácie. UFC v súčasnosti funguje na systéme deviatich váhových kategórií v mužskom a dvoch kategóriách v ženskom MMA – hoci iné organizácie uvádzajú aj viacero ženských kategórií.

Organizácie športu

UFC sídli v meste Las Vegas v štáte Nevada a je hlavným propagátorom MMA na profesionálnej úrovni. Každý rok produkuje desiatky živých vysielaní zo zápasov, ktoré sledujú diváci vo viac než 130 krajinách sveta. Táto organizácia bola založenou v roku 1993, pričom v januári roku 2001 odkúpila spoločnosť Zuffa Inc. za 2 milióny dolárov a rýchlo tak rozšírila svoj vplyv na trhu. Dana White, ktorý je prezidentkom organizácie UFC, sa veľmi rýchlo stal oficiálnou tvárou tohto športu. V roku 2016 sa na verejnosti objavili správy o tom, že organizácia UFC bola predaná talentovej agentúre WME-IMG za pozoruhodné 4 miliardy dolárov.

Podobné: Čo je brazílske jiu jitsu

Okrem UFC však existuje množstvo ďalších profesionálnych MMA organizácií. Medzi najvýznamnejšie z nich patrí Bellator MMA pôsobiaca v Kalifornii od roku 2008 a singapurská organizácia ONE Championship, ktorá podporuje mnohých popredných bojovníkov MMA v Ázii. Invicta Fighting Championships bola spustená v Spojených štátoch v roku 2012 a momentálne sa zaoberá podporou ženskej MMA.

V roku 2012 okrem toho vznikla Medzinárodná federácia zmiešaných bojových umení (IMMAF) vo Švédsku, ktorej cieľom je podporovať ďalší rozvoj športu a pôsobiť ako celosvetový koordinačný orgán pre amatérskych bojovníkov MMA. Medzi členov IMMAF patrí viac ako 40 národných federácií MMA. IMMAF každoročne sponzoruje Majstrovstvá sveta amatérskych MMA a spravuje svetový rebríček amatérskych MMA zápasníkov. Konečným cieľom federácie IMMAF je opätovne zabezpečiť zaradenie MMA medzi disciplíny olympijských hier.