fbpx
Top

Mike Tyson – život, kariéra a úspechy

Spartakus Fight Gym > Nezaradené  > Mike Tyson – život, kariéra a úspechy

Mike Tyson – život, kariéra a úspechy

Mike Tyson je vlastným menom Michael Gerard Tyson, narodený 30. júna 1966 v Brooklyne v New Yorku a je otcom ôsmych detí. Zároveň sa jedná o jedného z najznámejších amerických boxerov. Počas svojej kariéry vyhral všetky tri najvýznamnejšie tituly v ťažkej váhe (WBA, WBC a IBF) a bol najmladším boxerom, ktorému sa to podarilo (mal len 20 rokov). Ako jediný bojovník ťažkej váhy držal tituly týchto troch organizácií súčasne, nikomu inému sa to zatiaľ nepodarilo.

Život a kariéra

Narodil sa Jimmymu Kirkpatrickovi a Lorne Smith Tysonovej v Brooklyne, mesta New York. Má staršieho brata Rodneyho a sestru Denise, ktorá v roku 1991 zomrela na následky infarktu. Má aj nevlastného brata z otcovho predošlého manželstva, Jimmieho Lee Kirkpatricka. Jimmy Kirkpatrick opustil rodinu po Tysonovom narodení. Keď mal Tyson 10 rokov, presťahovali sa do Brownsvillu.

Podobné: Čo by ste mali vedieť o boxe

Už od mladého veku bol Tyson účastníkom zápasov, v tom čase to však bolo len z osobných dôvodov, nemalo to profesionálny základ. Bol to jeho spôsob, ako sa vysporiadať so šikanou. V tínedžerskom veku bol zatknutý už 38 krát, aj kvôli tomu, že vedel knokautovať dospelých mužov na ulici.

Jeho matka zomrela, keď mal 16 rokov a vtedy si ho vzal pod ochranné krídla boxerský manažér a tréner Cus D´Amato, ktorý pre začínajúceho boxera nastavil prísny tréningový plán. Počas dňa Tyson chodil do školy a po nociach trénoval v ringu.

Tysonov tréning bol poznateľný už na Juniorských Olympijských hrách v rokoch 1981 až 1982, v zápase, kde vyhral dve zlaté medaily zdolaním súperov Joa Corteza a Keltona Browna. Dvakrát súperil v skúšobných zápasoch aj proti nádejnému víťazovi letných olympijských hier roku 1984, zlatému medailistovi Henrymu Tillmanovi, oba zápasy však prehral. Tým, že ho v olympijskom tíme neobsadili, Tyson sa rozhodol venovať boxu profesionálne.

Jeho debutový zápas proti Hectorovi Mercedesovi bol uskutočnený v marci 1985. V prvom roku vyhral 26 z 28 zápasov, z čoho 16 zápasov vyhral už v prvom kole. Bojoval aj proti takým známym menám ako James Tills, David Jaco, Jesse Ferguson, Mitch Gren a Marvis Frazier. Jeho víťazstvá mu priniesli pozornosť médií a jeho prvý zápas vysielaný v televízii bol proti Jesse Fergusonovi, ktorému v piatom kole zlomil nos a následne v šiestom kole bol vyhlásený za víťaza. Jeho séria víťazstiev ho doviedla až k prvému zápasu o titul majstra WBC (Svetovej boxerskej rady) v ťažkej váhe proti Trevorovi Berbickovi, kde ho knokautoval už v druhom kole a stal sa tak najmladším šampiónom ťažkej váhy v histórii, už vo veku 20 rokov.

Získanie tohto titulu bol len začiatok. Svoj titul obhájil výhrou proti Jamesovi Smithovi a tým získal ďalší titul, WBA (Svetovej boxerskej asociácie). Jeho ambície však siahali ďalej a keď vyhral v zápase proti Pinklonovi Thomasovi a Tonymu Tuckerovi, získal tretí titul, vrámci IBF (Medzinárodnej boxerskej federácie). Tým sa v roku 1987 stal držiteľom všetkých troch titulov v jednom roku.

V roku 1988 sa Tyson tešil z toho, že je v boxerskom svete špičkou. Potom, čo sa stal populárnym ako divoký bojovník, jeho povesť rástla míľovými krokmi po každom úspešnom zápase. Tyson bojoval proti špičkovým legendárnym boxerom ako je James “Lámač kostí“ Smith, Larry Holmes, Tony Tubbs a Michael Spinks. Tysonovo víťazstvo nad Spinksom v krátkych 91 sekundách v prvom kole bolo zenitom jeho úspechu. Spike po tejto porážke už nikdy nezápasil.

Po tom ako bol jeho manažér Bill Cayton prepustený, zastúpil ho Don King, no to narobilo viac škody ako dobra. Tyson zmenil svoj štýl hry, čo viedlo k jeho poklesu a pádu. Namiesto toho aby sa zameral na rany do tela, Tyson chcel ukončiť zápas v prvom kole a zameral sa výlučne na hlavu.

V roku 1990, v boji proti Busterovi Douglesovi zažil Tyson ťažkú porážku. Neprehral len zápas, ale prehral aj nesporné majstrovstvá. Výsledok zápasu vyvolal šok po celom svete. Drsný bojovník a neporaziteľný majster stratili svoje kúzlo a jeho porážka znamenala koniec éry.

V roku 1991, keď to už vyzeralo, že sa jeho kariéra spamätáva, bol zatknutý za znásilnenie. V roku 1992 bol usvedčený a odsúdený na šesť rokov vo väzení. Počas výkonu trestu konvertoval na islam a prijal meno Malik Abdul Aziz. Tysonovu myseľ z veľkej časti ovplyvňovalo čítanie filozofických kníh a rozhodol sa viesť disciplinovaný život. Prepustili ho v marci roka 1995 a jeho spojenectvo s Don Kingom narušilo jeho teóriu vedenia disciplinovaného života, keď sa rozhodol pre bizarné správanie.

Tyson bojoval proti slabším oponentom ako bol Peter McNeeley a Buster Mathis Jr. Vyhral oba zápasy, ktoré v roku 1996 viedli až k zápasu v organizácií WBC, voči obhajujúcemu šampiónovi Frankovi Brunovi. Tyson ho porazil v treťom kole a tento titul získal. Ďalší jeho zápas bol proti Bruceovi Seldonovi, ktorého porazil v rekordných 109 sekundách, čím získal aj titul WBA.

Potom nasledoval neslávne slávny zápas Tysona proti Evanderovi Holyfieldovi v roku 1997. Zápas, ktorý bol vysoko v prospech Tysona, mal veľmi nečakaný výsledok. Očakávalo sa, že to bude jeden z najväčších stretov rivalových šampiónov, no zápas sa zmenil na hrozný prejav neprofesionálneho správania. Tyson odkúsol kus mäsa z Holyfieldovho ucha. Zápas bol tak v treťom kole prerušený, Tyson bol diskvalifikovaný a za víťaza bol vyhlásený Holyfield.

V roku 2002 Tyson čelil Lennoxovi Lewisovi, ktorý bol vládnucim šampiónom s titulmi WBC, IBF, IBO a Lineal. Tyson zápas prehral v ôsmom kole potom, čo bol knokautovaný Lewisovým pravým hákom. Tyson vzal prehru vľúdne a pochválil Lewisove zručnosti v zápase.

Po zápase s Lewisom sa ešte zúčastnil pár zápasov, v ktorých ale nepodal dostatočný výkon. Jeho posledné profesionálne stretnutie bolo v zápase proti Kevinovy McBrideovi, 11. júna 2005. Tyson prekvapivo zápas ukončil skôr ako sa začalo siedme kolo, pričom automaticky dával McBrideovi víťazstvo technickým knokautom a následne vyhlásil svoj odchod do dôchodku.

Podobné: Muhammad Ali – život a kariéra

Tyson sa po odchode do dôchodku zúčastnil niekoľkých exhibičných zápasov. Hlavným dôvodom bolo vyplatenie svojich dlhov. Po ukončení boxerskej kariéry začal Tyson hrať vo filmoch a televízii. V roku 2009 debutoval na veľkom plátne s filmom The Hangover.

Bol tiež predmetom dokumentu režiséra Jamesa Tobacka. V divadle, spolu s režisérom Spikeom Leem, Tyson predstavil scénickú show „Mike Tyson: Nesporná pravda“. Predstavenie zobrazovalo Tysonov osobný ale aj profesionálny život.

Osobný život

Mike Tyson bol tri krát ženatý a stal sa otcom ôsmych detí. Jeho prvé manželstvo bolo s herečkou Robin Givensovou, ktoré netrvalo dlhšie ako rok. Tyson potom vstúpil do manželstva s Monicou Turnerovou. Manželstvo trvalo päť rokov, po ktorých Turnerová požiadala o rozvod, kvôli cudzoložstvu. Pár mal dve deti, Raynu a Amira. Tyson sa postavil k oltáru tretíkrát 6. júna 2009 s Lakiha ‚Kiki‘ Spicerovou. Pár bol požehnaný dcérou Milanou a synom Moroccom.

Ďalšie Tysonove deti sú Mikey, Mihuel a D´Amato. Má celkom osem detí, vrátane dcéry Exodus, ktorá v roku 2009 zomrela po tragickej nehode.

Tysonovy bola diagnostikovaná bipolárna porucha. Momentálne sa dal na vegánsku stravu a triezvy životný štýl.

Ocenenia a úspechy

  • Drží rekord ako najmladší boxerský šampión v ťažkej váhe. Mal vtedy len 20 rokov.
  • Drží aj titul najrýchlejšieho KO, na juniorských olympijských hrách, už po 8 sekundách.
  • V roku 1985 vyhral ocenenie magazínu Ring – Perspektíva roka (Prospect of the year)
  • V roku 1986 – Bojovník roka (Fighter of the year)
  • V roku 1988 – Bojovník roka (Fighter of the year)
  • V roku 1989 vyhral ocenenie Britskej televíznej a rozhlasovej spoločnosti (BBC) – Osobnosť roka so Zámoria Personality of the year – Overseas
  • Tyson sa v roku 2012 dostal aj do Sieni slávy organizácie WWE pre jeho úspechy v profesionálnom boxe. Okrem toho bol uvedený do Medzinárodnej boxerskej siene slávy a Svetovej boxerskej siene slávy.