fbpx
Top

Čo by ste mali vedieť o boxe

Spartakus Fight Gym > Nezaradené  > Čo by ste mali vedieť o boxe

Čo by ste mali vedieť o boxe

Box je bojovým športom, v ktorom si dvaja zápasníci vybavení ochrannými rukavicami vymieňajú údery v priebehu pevne stanoveného časového úseku v boxerskom ringu.

Box je disciplínou ako na olympijských hrách, tak aj na podujatí známom ako Commonwealth Games a viacerých medzinárodných udalostiach. Box má okrem toho aj vlastné majstrovstvá sveta. Zápasy prebiehajú pod dohľadom rozhodcu v priebehu jednominútových až trojminútových intervalov nazývaných ako kolá.

O výsledku zápasu sa rozhoduje v momente, keď je jeden zo súperov neschopný pokračovať v stretnutí, dôjde k diskvalifikácií za porušenie pravidiel alebo sa jedna strana vzdá tým, že hodí do ringu uterák. Ak obaja súťažiaci počas zápasu absolvujú všetky predpísané kolá, víťaza určuje porota na základe svojho bodového hodnotenia. V prípade, že obaja bojovníci získajú rovnaké skóre, profesionálne zápasy sú považované za remízu. Keďže v olympijských boxerských stretnutiach musí byť vyhlásený víťaz, sudcovia v porote pridelia výhru jednému bojovníkovi na základe technických kritérií.

Je pravdou, že ľudia podobným spôsobom bojovali už od začiatku našej histórie, no najskoršie záznamy o pästných zápasoch športovou formou sa datujú do starovekého Blízkeho východu v období 3. a 2. tisícročia pred naším letopočtom. Najstaršie písomne zaznamenané pravidlá boxu pochádzajú zo starovekého Grécka, kde bol box už v roku 688 pred naším letopočtom uznávaný ako jedna z olympijských disciplín. Box ako ho poznáme v súčasnosti sa vyvinul zo zápasníckych súbojov v 16. a 18. storočí – najmä vo Veľkej Británii.

Stručná história boxu

Najstaršie známe grafické zobrazenie boxu pochádza zo sumerského reliéfu v Iraku z 3. tisícročia pred naším letopočtom. Neskoršie zobrazenia pochádzajú z 2. tisícročia pred naším letopočtom a boli objavené na reliéfoch pochádzajúcich z Asýrskej a Babylonskej ríše v starej Mezopotámii. Reliéfna plastika z egyptských Téb, ktorá pochádza približne z roku 1350 pred naším letopočtom, zobrazuje oboch boxerov spolu s divákmi. Boxeri na najstarších zobrazeniach zápasia holými rukami, v niektorých prípadoch majú okolo zápästia omotaný pás látky. Najstaršie dôkazy o používaní boxerských rukavíc pochádzajú z Kréty.

Rôzne typy boxu existovali aj v starovekej Indii a do popredia sa samozrejme dostal v antickom Grécku. Populárnym diváckym športom bol aj v antickom Ríme, kde si zápasníci chránili päste koženými remeňmi. Neskôr sa používala čoraz tvrdšia koža, v niektorých prípadoch dokonca doplnená kovovou výstužou, čím vznikla zbraň známa ako cestus. Rímsky box bol často športom až na smrť a na podobné zápasy v amfiteátroch sa zhromažďovalo mimoriadne veľa divákov. Počas rímskej éry gladiátorov bol box zakázaný v dôsledku svojej brutality a opätovne sa objavil až v 16. storočí v Londýne.

Po páde Západorímskej ríše sa postupne vytratili všetky záznamy o klasickom boxe a keď sa do módy opäť dostalo nosenie zbraní, záujem o pästné súboje sa výrazne znížil. Existujú však podrobné záznamy o rôznych pästných zápasoch, ktoré si ešte aj medzi 12. a 17. storočím udržiavali popularitu v rôznych mestách a provinciách Talianska.

Keď sa nosenie mečov znovu stalo ojedinelou záležitosťou, na scéne sa začali objavovať ďalšie rané obmeny boxu. Zmienky o prvom modernom pästnom zápase sa objavil v britskej publikácii London Protestant Mercury už v roku 1681. Slová „box“ a „boxovanie“ sa po prvýkrát objavili okolo roku 1719. Táto najstaršia forma moderného boxu však bola veľmi odlišná od jeho súčasnej podoby – zápasy nemali žiadne písané pravidlá, neexistovali váhové kategórie, časové limity ani rozhodcovia. Vo všeobecnosti sa jednalo o veľmi chaotický šport.

Prvý písaný súbor pravidiel – takzvané Broughtonove pravidlá – sa objavil v roku 1743. Za ich vznikom stál boxerský šampión sir Jack Broughton, ktorého cieľom bolo ochrániť zápasníkov v ringu, keďže stretnutia ešte aj v tejto dobe niekedy končili smrťou jedného zo súťažiacich. Tieto pravidlá udávali, že keď jeden zo zápasníkov ležal na zemi viac než 30 sekúnd, bol vyhlásený za porazeného. Zakázanými praktikami bolo útočenie na ležiaceho oponenta a útoky pod pás. Broughton okrem toho zaviedol, že zápasníci mali používať vystlané rukavice ako pri tréningu, tak aj pri exhibičných zápasoch.

V roku 1867 vstúpili do platnosti pravidlá známe ako Marquess of Queensberry Rules, ktoré zostavil John Chambers pre amatérsky boxový šampionát v Londýne. Jednalo sa o súbor 12 pravidiel, ktoré stanovovali, že každý zápas mal byť „férovým boxerským stretnutím“. Zavedené boli tri váhové kategórie, trojminútové kolá s minútovou prestávkou a zápasník na lopatkách mal 10 sekúnd na to, aby sa postavil a pokračoval v súboji. Boxeri boli už vybavení veľkými vystuženými rukavicami, v dôsledku ktorých boli zápasy dlhšie a omnoho viac sústredné na stratégiu, vrátane obranných manévrov.

Koncom devätnásteho storočia sa box stal športom pochybných spoločenských vrstiev. Pästné zápasy o finančné ceny boli nelegálne ako v Anglicku, tak aj na väčšine územia Spojených štátov. Boxeri však aj napriek tomu zdokonaľovali svoju taktiku. Začiatkom 20. storočia sa boxeri opätovne snažili presadiť svoju záľubu v mainstreamovom prostredí, čomu pomohli hlavne osobnosti ako Tex Rickard a popularita boxerského šampióna Johna L. Sullivana.

Moderný box

Box sa z nelegálnych zápasov vyvinul až do jedného z najväčších multimiliardových športov, ktorým je v súčasnosti. Väčšina mladých talentov aj aktuálne pochádza z oblastí postihnutých chudobou po celom svete. Regióny ako Mexiko, Afrika, Južná Amerika a východná Európa sú plné mladých ambicióznych boxerov, pričom za zmienku stoja aj športovci z New Yorku a Chicaga.

Pravidlá

Boxerský zápas sa obvykle skladá z vopred určeného počtu trojminútových kôl – celkovo 9 až 12 kôl. Po každom kole nasleduje minútová prestávka, keď sa zápasníci stiahnu do svojich pridelených rohov ringu, kde dostávajú rady a starostlivosť od svojho trénera. Zápas je kontrolovaný rozhodcom, ktorý sa nachádza v ringu priamo so súťažiacimi, aby tak dokázal súdiť a riadiť správanie boxerov, rozhodovať o ich schopnosti pokračovať v zápase, odpočítavať čas zápasníkov na zemi a rozhodovať o fauloch.

Vedľa ringu obvykle sedí porota v zložení až troch ďalších rozhodcov, ktorí hodnotia priebeh zápasu a prideľujú boxerom body na základe úspešných úderov, obrany, vyradení súpera a ďalších relatívne subjektívnych kritérií. V dôsledku tohto otvoreného štýlu hodnotenia sa však stáva, že boxerské zápasy majú niekedy sporné výsledky, pričom jeden alebo obaja súťažiaci veria, že boli „okradnutí“ o víťazstvo nesprávnym rozhodnutím rozhodcov.

Víťaz v zápase, v ktorom prebehne stanovený počet kôl, je určený na základe dosiahnutého skóre. Samozrejme aj pri troch rozhodcoch existuje možnosť, že stretnutie skončí nerozhodne alebo remízou. Boxer môže vyhrať zápas predčasne vtedy, keď vyradí svojho súpera a ten nie je schopný pokračovať v zápase – nastáva takzvaný knock-out (KO). Boxer má v takomto prípade 10 sekúnd na to, aby sa postavil zo zeme a pokračoval v zápase, inak bude označený za porazeného. Stretnutie môže skončiť aj takzvaným technickým knock-outom (TKO), pri ktorom o neschopnosti boxera pokračovať v zápase rozhodne rozhodca, lekár alebo jeho tréner.

Vo všeobecnosti platí, že boxeri majú zakázané útočiť pod pás, držať, potkýnať a tlačiť súpera vlastným telom, ako aj hrýzť a pľuť. Okrem toho je zakázané kopať, udierať hlavou alebo akoukoľvek inou časťou ramena okrem zaťatej päste. Povolené nie sú útoky na chrbát, zadnú časť hlavy alebo krku a na obličky. Boxeri majú pri útoku na súpera zakázané držať sa lán ohraničujúcich ring, ako aj samotného súpera. V žiadnom prípade tiež nemôžu klesať pod úroveň pása svojho protivníka, bez ohľadu na to, ako ďaleko sa od neho nachádzajú.

Porušenie niektorého z týchto pravidiel môže byť rozhodcom označené ako faul. Ten môže súťažiacemu udeliť varovanie, odpočítať mu body z výsledného hodnotenia alebo ho diskvalifikovať, čo zvyčajne vedie k automatickej porážke – v závislosti od závažnosti faulu. Závažný faul, ktorý spôsobí zranenie nezlučiteľné s pokračovaním zápasu, vedie k automatickej diskvalifikácii útočníka. Ak boxer utrpí náhodnú ranu pod pás, môže dostať päť minút na zotavenie. Ak ani potom nie je schopný pokračovať v súboji, je označený za vyradeného. Náhodné fauly, ktoré spôsobia ukončenie stretnutia, vedú k nerozhodnému výsledku. V niektorých prípadoch sa o výsledku takéhoto zápasu rozhoduje na základe bodového hodnotenia, ale iba v situácií, že boxeri absolvovali dostatočný počet kôl – obvykle štyri alebo viac kôl, prípadne aspoň tri kolá v zápase s celkovým počtom štyroch kôl.

Žiadne komentáre
Pridať komentár
Meno*
Email*