Manny Pacquiao, známy aj pod prezývkou Pac-Man, je profesionálnym boxerom, mediálnou celebritou a politikom, ktorý sa stal celosvetovo známym vďaka výhre boxerských titulov vo väčšom počte váhových kategórií, než ktokoľvek iný. Jeho výrazný presun z chudobných pomerov až k vrcholným priečkam boxu sa však stal o to viac znamenitým vďaka jeho rôznorodému životu mimo ringu. Charizmatický „Pac-Man“ je navyše idolom a zjednocovacou silou Filipín.
Osobný život
Celým menom Emmanuel Dapidran Pacquiao sa narodil 17. decembra 1978 v meste Kibawe na Filipínach. Jeho rodičia sa rozviedli keď mal iba šesť rokov, pričom spolu so svojimi troma súrodencami tak nevyrastal v harmonickom rodinnom prostredí. Aj napriek tomu, že vychovávaný bol v rímsko-katolíckej viere, v súčasnosti sa sám zaraďuje medzi evanjelikov.
Vzdelanie
Svoje základné vzdelanie nadobudol v základnej škole v meste General Santos, no strednú školu z dôvodu extrémnej chudoby nedokončil. Vzhľadom na to, že jeho matka nedokázala finančne zabezpečiť svoje deti, ako 14-ročný odišiel z domu. Prijímacie testy na strednú školu podstúpil až vo februári 2007 a vďaka prijatiu na štúdium a jeho úspešnému absolvovaniu sa stal vhodným adeptom pre univerzitné vzdelanie. Čestný doktorát so skratkou Dr. h. c. mu bol 18. februára 2009 udelený súkromnou univerzitou s názvom Southwestern University za jeho boxerske úspechy a humanitárne aktivity.
V príprave na svoju kariéru právnika v Snemovni reprezentantov filipínskeho parlamentu sa zapísal do certifikačného kurzu filipínskej akadémie a v septembri 2019 získal bakalársky titul z oblasti politických vied na Makatskej univerzite.
Armáda
Pacquiao je vojakom v zálohe s hodnosťou plukovníka v záložných jednotkách ozbrojených síl Filipín. So zámerom nadobudnutia plnohodnotnej vojenskej šarže plukovníka sa Pacquiao zúčastnil vojenského školenia a na istý čas vykonával funkciu podplukovníka, ktorá mu bola ponúknutá za jeho zásluhy v pozícii člena filipínskeho kongresu.
Po prvý krát vstúpil do záložných jednotiek armády 27. apríla 2006 vo funkcii čatára. Po niekoľkých mesiacoch výkonu tejto funkcie bol povýšený na pozíciu technického čatára a následne 7. októbra 2007 sa stal nadrotmajstrom, čo je najvyššia možná hodnosť v rámci vojenského mužstva.
Dňa 4. mája 2009 mu bola udelená špeciálna hodnosť hlavného rotmajstra a navyše bol vymenovaný aj za výkonného hlavného rotmajstra v 15. divízii záložných jednotiek.
Podobné: Mike Tyson – život, kariéra a úspechy
Politická kariéra
V roku 2003 bol Pacquiao zvolený Osobnosťou roka Filipín a v tejto „súťaži“ tak porazil svoju konkurentku Gloriu Macapagal Arroyovú, ktorá bola v danom čase už dva roky prezidentkou krajiny. O štyri roky neskôr – v roku 2007, sa neúspešne uchádzal o kreslo v národnom parlamente.
Následne sa tak opätovne vrátil k boxu, ktorému sa venoval naplno, no len niekoľko dní po jeho zápase v novembri 2009 sformoval novú politickú stranu Filipín, ktorá nesie názov „People’s Champ Movement“. Opätovne deklaroval svoju kandidatúru na miesto v parlamente, konkrétne za dištrikt Mindanao. Dňa 10. mája 2010 pritom ohromujúcou väčšinou hlasov svoj mandát aj získal. Opätovne bol pre túto funkciu zvolený v roku 2013.
Dňa 9. mája 2016 sa Pacquiao stal jedným z dvanástich nových senátorov, ktorí boli zvolení do filipínskeho senátu a Mannyho cieľ stať sa jeho súčasťou sa tak konečne naplnil.
Herecká kariéra
Pacquiao rozbehol svoju hereckú kariéru ako komparzista vo viacerých filipínskych filmoch a taktiež sa objavil v pozícii hosťa vo viacerých reláciách ABS-CBN.
Taktiež účinkoval v niekoľkých ďalších filmoch, ako napríklad I am Bruce Lee, ale aj Kid Kulafu a Manny. Aj napriek tomu, že v mnohých snímkach si zahral fiktívne postavy, v niektorých z nich stvárnil aj samého seba.
Začiatky boxerskej kariéry
Ako tínedžer odišiel z domu a nasadol na loď smerujúcu do Manily, ktorá sa stala miestom jeho profesionálnych začiatkov. Aj napriek tomu, že boxovať začal Pacquiao už vo veku 14 rokov, svoj debut zažil až ako 16-ročný. Konkrétne sa pritom jednalo o juniorskú súťaž, ktorá sa uskutočnila 22. januára 1995 v kategórii mušej váhy.
Mnoho z jeho prvých zápasov bolo odvysielaných v televíznom programe s názvom Blow by Blow, kde jeho akčný štýl v kombinácii s chlapčenským úsmevom spôsobili, že sa veľmi rýchlo stal miláčikom filipínskych fanúšikov boxu. Prvý veľký titul vyhral 4. decembra 1998, kedy porazil thajského Chatchaia Sasakula a získal tak prvé miesto v súťaži WBC mušej váhy. Po tom, čo nedokázal pribrať na váhe, tento titul stratil v boji proti Medgoenovi Singsuratovi z Thajska v septembri 1999. Pacquiao sa však nakoniec predsa len dokázal prepracovať do ťažšej váhovej kategórie a 23. júna 2001, v jeho prvom zápase v USA, skóroval v šesť-kolovom zápase, kde svojmu protivníkovi Lehlovi Ledwabovi, uštedril neľútostný knokaut. Vďaka tejto výhre si tak prisvojil aj titul juniora IBF v perovej váhe. Navyše si ňou odštartoval pomerne slušnú sériu výhier, kedy taktiež porazil aj Mexičana Marca Antonia Barrera a 15. novembra 2003 sa stal šampiónom perovej váhy súťaže magazínu The Ring.
Pacquiao v pozícii profesionálneho boxera
Počas nasledujúcich rokov sa Pacquiao zapojil do série hneď niekoľkých dôležitých zápasov, prostredníctvom ktorých si prisvojil aj tituly perovej váhy WBA a IBF, juniorské tituly ľahkej váhy WBC, The Ring a taktiež aj titul WBC ľahkej váhy. Jeho vzostup bol výrazne ovplyvnený americkým trenérom Freddiem Roachom, ktorý tohto športovca postupne premenil na mnohostranného boxéra bez straty jeho prirodzenej agresie a boxovacej sily. Navyše bol v rokoch 2006 a 2008 označený americkou asociáciou Boxing Writers a časopisom The Ring za najlepšieho bojovníka – boxera.
Dňa 6. decembra 2008 Pacquiao nastúpil do zápasu velterovej váhy v Las Vegas, v ktorom sa postavil americkej hviezde boxu Oscarovi De La Hoyovi. Je možné tvrdiť, že v tomto čase sa Pacquiao stal už hotovým profesionálnym bojovníkom, ktorého technika nôh bola na vysokej úrovni. Disponoval obrovskou rýchlosťou a do veľkej miery vylepšenou obranou, preto bol mnohými považovanými za najlepšieho boxera daného obdobia. Aj keď sa jeho popularita už od roku 2002 neustále zvyšovala, bol to až zápas s De La Hoyom, ktorý sa jednoznačne stal hviezdnym miľníkom v jeho profesionálnej kariére. Zápas sledovalo približne 1,25 milióna platiacich divákov, čo znamená, že zápas zarobil až 70 miliónov dolárov. Ide tak o jeden z najvýnosnejších PVP zápasov, ktorý sa neodohral v ťažkej váhovej kategórii.
Dňa 2. mája 2009, Pacquiao vyhral juniorský titul šampióna velterovej váhy magazínu The Ring (ktorý sa stal jeho titulom v už šiestej váhovej kategórii a jeho celkovo deviatym v poradí) s úžasným knokautom Angličana Rickyho Hattona v hneď druhom kole. Dňa 14. novembra si k svojim profesionálnym úspechom pripísal aj zisk ďalšieho šampiónskeho titulu, tentokrát vo velterovej a teda rekordnej siedmej váhovej kategórii, prostredníctvom porážky Miguela Cotta z Portorika v celkovo dvanástich kolách. Tento titul si následne obhájil 13. marca 2010 v Arlingtone v Texase, kedy opätovne v dvanástich kolách porazil ghanského boxera s menom Joshua Clottey.
Svoj rekord rozšíril o ďalšiu váhovú kategóriu 13. novembra 2010, kedy bez akýchkoľvek problémov porazil v super velterovej váhovej kategórii dovtedajšieho šampióna Antonia Margarita, ktorý bol od Pacquiaa o približne sedem kilogramov ťažší.
Následne sa Mannymu naštartovala šnúra 15 výherných zápasov, ktorá bola náhle prerušená v júni 2012, kedy svoj titul šampióna velterovej váhy stratil v zápase proti Timothymu Bradleyovi v dôsledku pomerne kontroverzného verdiktu rozhodcu. V decembri 2012 navyše prehral v zápase s Juanom Manuelom Márguezom, proti ktorému bol do vtedajšieho času Pacquiao úspešný dokonca až dva krát po sebe. Síce aj v tomto prípade to pre Mannyho vyzeralo spočiatku nádejne, no v šiestom kole bol definitívne zrazený na zem a tretej výhry v poradí nad týmto súperom sa tak nedočkal. Navyše to bolo aj po prvý krát od roku 1999, kedy bol Manny porazený takýmto spôsobom. Svoj WBO titul vo velterovej váhe opätovne získal až v apríli 2014, kedy Bradleyho jednoznačne porazil, čo potvrdil aj jednohlasný súhlas všetkých rozhodcov.
Podobné: Boxer Floyd Mayweather
Ďalší veľký zápas Mannyho sa uskutočnil proti dovtedy neporazenému Floydovi Mayweatherovi v máji 2015. V tomto prípade išlo o nesmierne očakávaný zápas, na uskutočnení ktorého sa obaja športovci dohadovali viac než šesť rokov. Počas samotnej udalosti sa však Pacquiao aj napriek svojej výbornej forme nedokázal efektívne ubrániť. Vzhľadom na to, že Mayweather bol považovaný za jednoznačne najlepšieho defenzívneho boxera svojej generácie, Pacquiao tento zápas prehral.
Po tom, čo 9. apríla 2016 vyhral v zápase nad Bradleym, oznámil koniec svojej profesionálnej kariéry, ktorý však ale neznamenal úplný koniec Mannyho v ringu. Po štyroch mesiacoch sa totižto opätovne vrátil a oznámil ďalší pripravovaný zápas. Jednalo sa o zápas uskutočnený 2. júla 2017, v ktorom ale prehral a zároveň aj stratil svoj WBO titul vo velterovej váhe, ktorý postúpil Austrálčanovi Jeffovi Hornovi.
Na svoju úspešnú dráhu opätovne naviazal až 15. júla 2018, kedy výhrou nad Lucasom Matthysseom vyhral WBA titul velterovej váhy. Dňa 20. júla 2019 vyhral nad dovtedy neporazeným Keithom Thurmanom, ktorému tak neľútostne vzal jeho WBA titul super velterovej váhy a vo veku 40 rokov sa tak stal najstarším šampiónom velterovej váhovej kategórie v histórii.
