Zápasenie (wrestling) je bojovým úpolovým športom, v rámci ktorého dvaja zápasníci prekonávajú vzájomný odpor síl, navzájom sa silovo preťahujú alebo sa pretláčajú, aby jeden druhému narušili stabilitu. Tento šport môže mať teatrálnu podobu určenú pre zábavu divákov (takzvaný profesionálny wrestling) alebo môže byť skutočnou športovou disciplínou.
Zápasenie predstavuje fyzické stretnutie dvoch (príležitostne aj viacerých) súťažiacich, ktorí sa na kruhovom zápasisku snažia získať a udržať si nadradenú pozíciu nad súperom. V princípe sa jedná o priamy boj dvoch mužov, ktorí nepoužívajú na dosiahnutie víťazstva nad súperom nijaké náčinie. Súboj namiesto toho prebieha zapojením jednoduchej aj zložitej činnosti paží, nôh a celého tela, čím sa zápasník snaží prekonať silu a šikovnosť súpera. Rozsah taktík využívaných pri zápasení je pomerne veľký a kvalitatívne rôznorodý. V podstate ide o neustále nadväzovanie jednoduchých a zložitých chmatov, ktoré sú podľa zámeru zápasníka buď útočné alebo obranné, prípadne protiútočné. Jednotlivé chmaty sa používajú individuálne, v kombinácii, komplexne alebo v takzvaných sústavách.
V súčasnosti existuje široká škála štýlov s rôznymi pravidlami, medzi ktoré patria tradičné historické a moderné štýly zápasenia. Techniky zápasenia boli postupom času začlenené aj do iných bojových umení, ako aj armádnych systémov boja muža proti mužovi.
Podobné: Čo je brazílske jiu jitsu
História zápasenia
Zápasenie predstavuje jednu z najstarších foriem boja. Počiatky zápasenia siahajú až do doby pred 15 000 rokmi, keď sa tento šport objavil na jaskynných kresbách. Aj babylonské a egyptské reliéfy zobrazujú zápasníkov, ktorí využívajú väčšinu zápasníckych chmatov známych v súčasnej verzii tohto športu. Literárne odkazy na zápasenie sa vyskytujú už v Starom zákone a starovekých indických Vedách. V knihe Genesis sa hovorí, že patriarcha Jakub zápasil s Bohom alebo anjelom. Dielo Iliada, v ktorom Homér opisuje trójsku vojnu z 13. alebo 12. storočia pred naším letopočtom, taktiež obsahuje zmienky o zápasení. Indické eposy Rámájana a Mahábhárata obsahujú odkazy na viaceré bojové umenia, medzi nimi aj zápasenie. Tento bojový šport v starovekom Grécku zastával mimoriadne prominentné postavenie v legendách a literatúre – v mnohých pohľadoch obzvlášť brutálne zápasenie tej doby bolo centrálnym prvkom starovekých olympijských hier. Starovekí Rimania si následne mnohé požičali práve z gréckeho zápasenia, no vynechali veľkú časť brutality tohto športu.
Počas stredoveku – od piateho do pätnásteho storočia – si zápasenie aj naďalej zachovávalo svoju popularitu a rozvíjalo sa pod záštitou mnohých kráľovských rodín z Francúzska, Japonska a Anglicka.
Prví britskí osadníci si do Ameriky so sebou priniesli silnú zápasnícku tradíciu, pričom rýchlo zistili, že tento šport sa tešil popularite aj medzi pôvodnými obyvateľmi nového kontinentu. Amatérske zápasenie prekvitalo už počas prvých rokov vývoja severoamerických kolónií a bolo obľúbenou aktivitou na jarmokoch, oslavách sviatkov a v rámci vojenských cvičení. Prvý organizovaný národný turnaj v zápasení sa konal v New Yorku počas roka 1888. Zápasenie bolo okrem toho disciplínou aj na všetkých moderných olympijských hrách od roku 1904, keď sa konali v meste St. Louis, štáte Missouri. Organizácia United World Wrestling (UWW), ktorá riadi tento šport na medzinárodnej úrovni, bola v roku 1912 v belgických Antverpách založená ako Medzinárodná federácia združených zápasníckych štýlov (FILA). Prvé majstrovstvá NCAA Wrestling Championships sa tiež konali v roku 1912 v meste Ames v Iowe. Orgaznizácia USA Wrestling, ktorá sídli v meste Colorado Springs, štáte Colorado, sa stala národným riadiacim orgánom amerického amatérskeho wrestlingu v roku 1983.
Moderné dejiny zápasenia
Voľný spôsob zápasenia v Európe bol do 19. storočí transformovaný na grécko-rímske zápasenie, ktoré sa začalo považovať za profesionálny šport. Tento štýl bol čoskoro regulovaný v rámci formálnych súťaží, čiastočne v dôsledku vzniku mnohých telocviční a atletických klubov zameraných na zápasenie.
Na území kontinentálnej Európy získavali víťazi turnajov grécko-rímskeho zápasenia veľké peňažné výhry a takzvané „freestyle“ zápasenie (voľný štýl) sa rýchlo rozšírilo aj v Spojenom kráľovstve a USA, najmä po americkej občianskej vojne. Profesionálni zápasníci čoskoro zvýšili popularitu grécko-rímskeho a freestyle zápasenia po celom svete.
Grécko-rímske zápasenie bolo disciplínou aj na prvých moderných olympijských hrách v Aténach v roku 1896. Od roku 1908 sa šport objavoval na každej letnej olympiáde. Freestyle zápasenie sa dostalo na olympijské hry v roku 1904. Ženské freestyle zápasenie bolo pridané na letné olympijské hry v roku 2004.
Organizácia United World Wrestling (UWW) od roku 1921 reguluje amatérske zápasenie ako atletickú disciplínu, zatiaľ čo profesionálne zápasenie (wrestling) sa do značnej miery stalo záležitosťou teatrálneho súboja zameraného na zábavu divákov, no aj napriek tomu si vyžaduje isté atletické schopnosti. Rôzne krajiny v súčasnosti vysielajú svoje národné zápasnícke tímy na olympijské hry, vrátane Ruska, Iránu, Turecka, Mongolska, Azerbajdžanu, Gambie, Spojených štátov a niekoľkých bývalých sovietskych národov.
Medzinárodné disciplíny
UWW definuje zápasenie v dvoch hlavných kategóriách, ktoré zahŕňajú medzinárodné a ľudové zápasnícke disciplíny. Organizácia UWW v oboch kategóriách aktuálne uznáva celkovo šesť zápasníckych disciplín. Medzi olympijské disciplíny patria tri z nich – grécko-rímske zápasenie, freestyle zápasenie mužov a ženské zápasenie (teda freestyle zápasenie žien). Ďalšími troma sú amatérske pankration, zápasenie s držaním za opasok (alysh) a plážové zápasenie.
Grécko-rímske zápasenie
Grécko-rímske zápasenie je medzinárodnou disciplínou a olympijským športom. V grécko-rímskom štýle je zakázané držať súpera pod pásom, potkýnať a aktívne používať nohy pri vykonávaní akýchkoľvek chmatov. Nedávne zmeny v pravidlách tohto štýlu rozširujú možnosti zápasníkov a kladú väčší dôraz na výbušné „vysoké amplitúdové“ hody. Výhru je možné okrem iného dosiahnuť pritlačením súpera o rohož. Jedným z najznámejších grécko-rímskych zápasníkov je Alexander Karelin z Ruska.
Freestyle zápasenie
Freestyle zápasenie je ďalšou medzinárodnou disciplínou a olympijským športom pre mužov aj ženy. Tento štýl umožňuje používanie nôh zápasníka alebo jeho súpera pri útoku či obrane. Freestyle zápasenie má svoj pôvod v hybridnom štýle, ktorý vznikol v Spojenom kráľovstve koncom 19. storočia. Primárnou cestou k víťazstvu v rámci tohto štýlu je hádzanie alebo znehybnenie protivníka na rohoži.
Amatérsky pankration
Pojem pankration pochádza z kombinácie gréckych slov „pan“ a „kratos“, čo znamená „ten, kto ovláda všetko“. Jedná sa najtradičnejšie svetové bojové umenie, ktoré je významné vďaka tomu, že bolo jediným bojovým športom na antických olympijských hrách od roku 648 pred naším letopočtom až po 393 nášho letopočtu. Moderný amatérsky pankration je formou zmiešaných bojových umení (MMA) a zahŕňa techniky z viacerých bojových systémov.
Podobné: Zmiešané bojové umenia – MMA
Plážové zápasenie
Organizácia UWW (vtedy známa ako FILA) kodifikovala disciplínu plážového zápasenia v roku 2004. Plážové zápasenie zahŕňa stretnutia medzi dvoma stojacimi zápasníkmi – mužmi alebo ženami – v kruhu s priemerom 7 metrov na piesku. Tento štýl pôvodne uplatňoval pravidlá používané pred zavedením zápasníckych rohoží, pričom plážové zápasenie je považované za najstaršiu verziu medzinárodného súťažného zápasenia. Zápasníci majú v tomto prípade namiesto špeciálnych zápasníckych uniforiem oblečené plavky.
Organizácia UWW upravila medzinárodné pravidlá plážového zápasenia v roku 2015, pričom zápasníci môžu podľa nových pravidiel skórovať body prostredníctvom vytlačenia súpera z kruhu alebo tak, že ho zložia na lopatky. Okrem každoročných Majstrovstiev sveta v plážovom zápasení sa tento šport pravidelne objavuje na Olympijských hrách mládeže, Ázijských hrách a Stredozemných hrách.
