Dwight D Eisenhower povedal, že „Motivácia je spôsob, ako prinútiť ľudí, aby robili to, čo od nich chcete, pretože to chcú“. A ako vysvetľuje Dr. Costas Karageorghis, nedávny výskum naznačuje, že sa nemýlil. Navyše, zmena vášho prístupu k tréningu a zápasu môže výrazne zvýšiť motiváciu.
Motivácia je vnútorná sila v nás, ktorá determinuje všetky aspekty nášho správania; má tiež dopad na naše myslenie, cítenie a komunikáciu s ostatnými. V športe je vysoká miera motivácie všeobecne vnímaná ako nevyhnutný predpoklad pre to, aby športovci naplnili svoj potenciál. Niektorí tréneri, ako portugalský futbalový manažér Luiz Felipe Scolari, známy ako „Veľký Phil“, majú „magické nadanie“ získať z tímu oveľa viac, než len priemerné schopnosti jeho členov; iní považujú motiváciu za nedosiahnuteľný koncept, ktorý sa neustále snažia zvládnuť.
Čo je dôvodom, keď jednotlivci ako 45-ročná šprintérka Merlene Ottey, ktorá súťažila na svojich siedmych olympijských hrách v Aténach 2004, každoročne chrlia vynikajúce výkony? Elitní športovci, ako napríklad Ottey, si vyvinuli schopnosť usmerňovať svoju energiu, a to veľmi efektívne. V skutočnosti je motivácia o smerovaní vášho úsilia vrámci dlhšieho časového horizontu.
Existuje mnoho prístupov k štúdiu motivácie. Niektoré sú založené na harmonogramoch pozitívneho a negatívneho posilnenia (napr. Behaviorizmus podľa BF Skinnera a Ivana Pavlova), zatiaľ čo iné sa zameriavajú na snahu jednotlivca ovládnuť určitý súbor okolností (napr. Teória sebaúčinnosti Alberta Banduru). Tento článok skúma jednotlivé zložky motivácie pomocou moderného prístupu, popularizovaného Američanmi Edwardom Deci a Richardom Ryanom, známym ako teória sebaurčenia, ktorá zdôrazňuje úlohu individuálnej voľby. Taktiež zahŕňa štyri techniky založené na dôkazoch, ktoré sa týkajú zvýšenia motivácie. Dozviete sa, že motivácia je dynamický a mnohostranný fenomén, ktorý je možné do určite miery manipulovať v snahe dosiahnuť vynikajúci športový výkon.
Podobné: 7 princípov jednotky SEAL, pomocou ktorých si udržíte motiváciu
Typy motiváce
Jedným z najpopulárnejších a najčastejšie testovaných prístupov k motivácii v športe a iných oblastiach je teória sebaurčenia (sebadeterminácie). Táto teória je založená na množstve motívov, líšiacich sa z hľadiska stupňa sebaurčenia, ktoré odrážajú. Sebadeterminácia súvisí s tým, na základe čoho si vyberáte svoje správanie a ako ho iniciujete. Od nedostatku motivácie až po najväčšie odhodlanie rozoznávame 6 stupňov, a to: amotivácia, vonkajšia regulácia, nastúpená regulácia, identifikované nariadenie, integrovaná regulácia a vnútorná motivácia.
Amotivácia (alebo demotivácia) predstavuje nedostatok záujmu o sebemotiváciu. Je sprevádzaná pocitmi nespôsobilosti a nedostatkom prepojenia medzi správaním jednotlivca a očakávaným výsledkom. Športovci prejavujú pocit bezmocnosti a často vyžadujú poradenstvo, pretože majú tendenciu vzdať sa.
Vonkajšia a nastúpená regulácia predstavujú neurčené alebo kontrolné formy vonkajšej motivácie, pretože športovci necítia, že ich správanie je špecifické, a preto trpia psychologickým tlakom. Účasť na športe s cieľom získať peňažné ceny, vyhrať pohár alebo zlatú medailu sú typickým príkladom vonkajšej regulácie, ktorý je súčasne najmenej autonómna. Nastúpená regulácia označuje motiváciu, ktorá sa objavuje, keď ľudia vykonávajú činnosť,aby sa vyhli vine alebo úzkosti, napríklad z negatívneho hodnotenia či nedostatočného plnenia úloh na dosiahnutie cieľa.
Identifikované nariadenia predstavujú typ so sebaurčením, pretože športovec začína dávať osobný význam správaniu, angažuje sa a hľadá jeho hodnotu, hoci to nemusí byť nevyhnutne vnímané ako príjemné. Integrovaná regulácia sa vyskytuje vtedy, keď identifikácia (predošlá fáza) už bola pre jednotlivca plne asimilovaná. Jedná sa o reguláciu, ktorú človek pozoruje a integruje so svojimi potrebami a hodnotami. Tieto typy regulácie objasňujú, prečo niektorí športovci venujú stovky hodín tvrdému tréningu; Uvedomujú si, že tento prístup im nakoniec pomôže zlepšiť sa.
Vnútorná motivácia pochádza zvnútra, s úplným sebaurčením a je charakterizovaná záujmom o športovú účasť a radosťou z nej. Týmto spôsobom sa činnosť vykonáva inherentným uspokojením namiesto vonkajších tlakov alebo odmien. Sily, ktoré motivujú športovcov, sú napríklad zmysel pre výzvu alebo výzva ako taká. Rozlišujeme tri typy: vnútorná motivácia vedieť, vnútorná motivácia dosiahnuť a vnútorná motivácia prežívať stimuláciu. Vnútorná motivácia sa považuje za najzdravší typ motivácie.
Stav plynutia (Flow): rozhodujúci faktor motivácie
Podľa maďarského psychológa Mihalyia Csikszentmihalyiho je najvyššou úrovňou vnútornej motivácie stav plynutia. Stav plynutia, alebo tiež stav „flow“ či stav výkonového tranzu, je charakterizovaný úplným ponorením do aktivity až natoľko, že na ničom inom nezáleží. Človek sa vie zaangažovať až do takej miery, že stráca prehľad o čase. Centrom pozornosti pri dosahovaní stavu plynutia je situácia, v ktorej existuje dokonalá zhoda medzi vnímanými požiadavkami na aktivitu a vnímanými schopnosťami alebo schopnosťami športovca. Počas prúdenia dochádza k strate sebavedomia a športovci sa stávajú aktívnymi a plne sústredenými na aktivity. Prílišná alebo nereálna výzva môže spôsobiť nadmernú úzkosť, a naopak, príliš skromná výzva môže mať za následok nudu.
Motivačné techniky pre trénerov a športovcov
1. Stanovenie cieľa
Športovci by mali byť dostatočne povzbudzovaní, aby si dokázali stanoviť niekoľko ambicióznych, ale dosiahnuteľných dlhodobých cieľov; možno o tri alebo štyri roky reprezentovať svoju krajinu na významnom šampionáte. Tým, že im umožníte stanoviť ich vlastné ciele, zvýšite pravdepodobnosť, že akceptujú budúce výzvy a dosiahnu svoje ciele s nadšením. Aby si športovci udržali prehľad o svojich dlhodobých cieľoch, mali by si tiež stanoviť vhodné strednodobé ciele. Z praktického hľadiska sú však najdôležitejšie krátkodobé ciele, pretože práve tieto sú zamerané na to, aby sa športovci sústredili na kontrolné procesy, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie excelentných výkonov. Ciele je potrebné pravidelne monitorovať a revidovať. Jednou z najväčších chýb, ktorú tréneri robia pri stanovovaní cieľov, je to, že sú vo svojom prístupe príliš tvrdý. Proces stanovovania cieľov funguje najlepšie s určitou mierou flexibility a zainteresovaní jednotlivci prevezmú zodpovednosť za dosiahnutie každého cieľa.
2. Vonkajšie odmeny za zvýšenie motivácie
Efektívne využívanie vonkajších odmien posilňuje pocit kompetencie a sebaúcty športovca. Odmena by teda mala mať skôr informačný charakter než regulačný. Ak sa odmena stane kontrolingom, môže tak výrazne oslabiť vnútornú motiváciu. V prípade tejto odmeny si dajte záležať, aby mala relatívne malú peňažnú hodnotu – tzn. „symbolická odmena“, napríklad titul „najlepšia žena zápasu.“ Odmena by sa mala udeliť športovcovi pred všetkými potenciálnymi príjemcami s dôrazom na prestíž, ktorá s ním súvisí.
3. Motivačná hudba
Obzvlášť dobrý spôsob, ako motivovať športovcov pri tréningu a pred súťažou, je použitie hudby, ktorú považujú za inšpiratívnu. Tim Foster, zlatá medailistka z olympijských hier v Sydney a v súčasnosti uznávaná trénerka, používa hudbu na „oživenie“ všetkých tréningov, ktoré vedie. Konkrétne počas tréningov na okruhoch alebo pri posilovaní na ergometroch kladie dôraz na hlasnú a rýchlu hudbu, zatiaľ čo počas zotavovania púšťa relaxačnú pomalú hudbu. Jednotlivé aktivity sú regulované hudbou. Výskum z Brunelovej univerzity v Londýne naznačuje, že tento prístup zvyšuje pracovný výkon, znižuje vnímanie námahy a zlepšuje náladu – vyvoláva potešenie z vykonávanej aktivity.
4. Pozitívne rozprávanie so sebou samým
Pozitívne rozprávanie so sebou samým je technika, pomocou ktorej dokážete zvýšiť motiváciu na dosiahnutie úspechu v širokej škále oborov. Využíva silný vnútorný hlas športovca na posilnenie ich sebaúcty alebo dôležitých aspektov ich výkonu. Pri správnom opakovaní môže táto technika pozitívne zmeniť systém viery športovcov.
Najčastejšie používame tri typy
Prvý typ je známy ako hovor so sebou samým (task-relevant self-talk), ktorý súvisí s úlohou a zameriava pozornosť športovca na danú úlohu. Karatista, s ktorým som pracovala, používal mantru, aby posilnil svoje silné držanie tela.
Druhý typ súvisí s náladou (mood-related self-talk), ktorý ovplyvňuje pocity športovcov. Ako príklad uvádzame vodnú lyžiarku, ktorá prišla s „motýľmi vo formácii“, aby prezentovala, ako by motýle v jej bruchu pracovali v jej prospech, než proti nej.
Tretí typ je známy ako pozitívne vyhlásenie o sebeúspešnosti a jeho najslávnejším zástancom bol legendárny boxer Mohammed Ali. Veľakrát prehlásil: „Som najlepší; povedal som si ešte skôr, ako som zistil, že som. Prišiel som na to, že ak si to poviem častejšie, svet mi uverí, že taký skutočne som.“
Podobné: Kľúč k mentálnemu, fyzickému a technickému rozvoju športovcov
Na záver
Každý z nás má nevyužitý zdroj energie, ktorý môže nasmerovať na dosiahnutie vynikajúcich výsledkov. Zvyšovanie motivácie sa v zásade týka zmeny prístupu, rozvoja pozitívneho myslenia, postoja „môžem to urobiť“ a systematického prístupu vrámci krátkodobých cieľov, ktoré uľahčujú zlepšovanie. Ak máte vedúcu úlohu v športe, budete mať značný vplyv na motivačný proces vašich zverencov alebo tímu. Môžete vniesť dobrú pracovnú etiku, rozpoznať individuálne úsilie a podnietiť štruktúry odmeňovania, ktoré budú transparentné a posilnia pocit kompetencie. Ak chcete fungovať čo najlepšie, prispôsobte spomínané techniky konkrétnym okolnostiam a potrebám jednotlivých športovcov. Vždy sa pri používaní motivačných techník snažte byť originálni a ino
