Jiu jitsu – mimo samotnej Brazílie bežne označované ako brazílske jiu jitsu (BJJ), je bojovým športom, ktorý sa vyvinul z japonských koreňov. Vo veľkej miere sa začal šíriť v priebehu dvadsiatych rokov minulého storočia v Brazílii a po mnoho desaťročí pokračoval vo svojom vývine až do svojho súčasného formátu.
Tento štýl boja bol síce predtým praktizovaný najmä vo svojej rodnej krajine, no na severnej pologuli získal veľkú popularitu po sérii zápasov BJJ bojovníka Royceho Gracieho v raných štádiách vývoja šampionátu UFC (Ultimate Fighting Championship). Gracie tu bojoval proti rivalom so schopnosťami z mnohých rôznych bojových umení v súťaži bez pravidiel a stal sa tak vôbec prvým šampiónom tejto športovej organizácie. Táto udalosť jednoznačne dokázala efektivitu brazílskeho jiu jitsu, dopomohla k zvyšovaniu všeobecného povedomia o tomto štýle po celom svete a stala sa jedným z dôvodov rapídneho rozvoja tohto športu – nie však jediným.
Zrod jiu jitsu v Brazílii
Históriu jiu jitsu v Brazílii odštartoval predovšetkým jeden muž – Mitsuyo Maeda, ktorý sa v krajine preslávil ako Conde Coma. Maeda bol študentom majstra Jigora Kana a jeho školy bojových umení Kodokan. Hoci je Kano vo všeobecnosti uznávaný ako otec bojového umenia judo, jeho štýl výučby bol v počiatočných fázach vývoja považovaný za istú odnož jiu jitsu a nie za jeho vlastný bojový štýl. Jigorov druh jiu jitsu v skutočnosti vznikol z pôvodného formátu športu zjednodušovaním v priebehu mnohých rokov, čo sa dialo neustálymi zmenami pravidiel a predpisov, dovtedy používaných na judo zápasoch.
Mitsuyo Maeda bola jedným z najlepších žiakov majstra Jigora Kana a ako taký dostal za úlohu šíriť povesť o novom bojovom štýle svojho učiteľa. Maeda cestoval po celom svete a toto bojové umenie prezentoval v arénach a cirkusoch. Okrem iného cestoval aj po Spojených štátoch, Anglicku a mnohých ďalších krajinách, pričom nakoniec sa usadil v Brazílii. Práve v tejto krajine stretol študentov bojových umení, akým bol aj Carlos Gracie. Carlos bol v tom čase problémovým tínedžerom, ktorého si Maeda vzal pod svoje krídla a postupne ho začal učiť svoj štýl boja. Carlos však nebol jediným študentom tohto legendárneho bojovníka a nakoniec nebol ani jediným, kto si neskôr založil svoju vlastnú školu jiu jitsu. Ďalším Maedovým študentom a ovplyvňovateľom vývoja brazílskeho jiu jitsu sa stal napríklad zápasník Luis França.
Jiu jitsu v Brazílii okrem toho vyučovali aj ďalší majstri priamo z Japonska, ktorí sa síce nepreslávili do takejto miery, ale dodnes sú považovaní za veľký prínos pre moderné bojové umenie brazílskeho jiu jitsu. Za zmienku stojí napríklad majster Takeo Iano pôsobiaci na severe Brazílie, ale aj majster Kazuo Yoshida, ktorý rozvíjal svoju školu v brazílskom štáte Bahia.
Úloha rodiny Gracie vo vývoji jiu jitsu
Carlos Gracie študoval bojové umenie majstra Maedu v meste Belém do Pará v Brazílii, ale kvôli finančným ťažkostiam sa postupom času presťahoval do Ria de Janeiro. Mituyo Maeda sa následne tiež odsťahoval, no neskôr sa vrátil a založil svoju školu, kde jeho odkaz prežíva až dodnes. S Carlosom sa však už nikdy potom nestretol.
Carlos Garcie v roku 1925 založil v meste Rio de Janeiro svoju prvú školu jiu jitsu na ulici Marques de Abrantes číslo 106. Na pomoc s riadením školy mu pricestovali jeho bratia Oswaldo, George, Gastão and Hélio Gracie, ktorých okamžite oboznámil s umením svojho majstra.
Carlos so svojimi súrodencami začal propagovať akadémiu bojových umení prostredníctvom série verejných zápasníckych výziev, v rámci ktorých jeden z nich bojoval s vyzývateľom z akejkoľvek veľkostnej alebo váhovej kategórie, často bez akýchkoľvek pravidiel. Bratia sa takýmto spôsobom snažili verejne preukázať nadradenosť svojho bojového umenia, čo sa im nakoniec aj podarilo.
Najslávnejším členom rodiny Gracie sa stal pravdepodobne Hélio, avšak bol to práve George Gracie, kto povýšil meno rodiny na najvyššiu súťažnú úroveň. Hélio Gracie síce absolvoval úspešnú zápasnícku kariéru, ale jeho dve najslávnejšie stretnutia sa zároveň zapísali do histórie ako jeho najhoršie porážky. V dvoch divácky populárnych zápasoch ho totiž porazil Masahiko Kimura a Waldemar Santana – je však potrebné dodať, že Hélio mal v tom čase už takmer 40 rokov a obaja títo protivníci boli voči nemu omnoho väčšími a mladšími zápasníkmi.
Keďže Carlos Gracie sa vo väčšej miere angažoval do podnikateľskej stránky rodiny a Georgeove divoké spôsoby spôsobili nezrovnalosti v zmýšľaní bratov, bol to práve Hélio, ktorý prevzal zodpovednosť za udržiavanie školy ako jednotnej komunity. Hélio Gracie tiež stál za vzdelaním väčšiny Carlosovej domácnosti, ktorej členov vyškolil v bojovom umení ich rodiny. Rodina Gracie je od roku 1920 schopná produkovať konzistentný talent v rámci každej svojej generácie, vďaka čomu sa stala jednou z najsilnejších rodinných dynastií na poli bojových umení vo svete a nepochybne najsilnejšou vo svete brazílskeho jiu jitsu.
Úloha jiu jitsu vo vývoji MMA
Prvé začiatky športu známeho ako MMA sa objavili okolo roku 1920 v Brazílii. Jednalo sa o disciplínu nazývanú ako „Vale Tudo”, teda „všetko je dovolené“. Išlo o neviazané zápasy bez pravidiel – zakázanými boli iba priame útoky na oči a slabiny. Súťažiaci nemali žiadne rukavice, v športe neexistovali žiadne váhové kategórie a zápasníci sa obvykle nemuseli riadiť žiadnym časovým limitom.
Príslušníci klanu Gracie si vybudovali reputáciu práve v týchto nekontrolovaných a brutálnych stretnutiach a preslávili sa po celej krajine. V priebehu nasledujúceho rozvoja bojového športu Vale Tudo síce došlo k niekoľkým modifikáciám pravidiel a zmene priebehu jednotlivých zápasov, ale táto disciplína sa mala ešte stále ďaleko od zmiešaných bojových umení (MMA) ako ich poznáme v súčasnosti.
V prvých dňoch rozvoja jiu jitsu bolo jeho najväčším konkurentom brazílske zápasnícke bojové umenie známe ako Luta Livre. Popularita Vale Tudo však nezadržateľne narastala a spolu s ňou sa umocňovala aj rivalita medzi týmito dvoma protikladnými bojovými štýlmi. Zašlo to až do takej miery, že na uliciach medzi sebou iniciovali bitky príslušníci rôznych škôl bojových umení a bežnou praxou bolo dokonca aj hromadné napádanie konkrurenčnej tréningovej haly.
Pokus o vyriešenie tohto sporu prišiel v roku 1984, keď sa usporiadal turnaj známy ako „Jiu Jitsu verzus Bojové umenia“ – niekoľko významných predstaviteľov jiu jitsu sa tu postavilo proti bojovníkom z iných bojových umení, predovšetkým Luta Livre. Výsledok bol však nejednoznačný a nepokojne medzi týmito dvoma bojovými učeniami pokračovali až do roku 1991, keď sa odohralo jedno z najdôležitejších udalostí v histórii športov Vale Tudo a MMA, ktoré malo raz a navždy rozhodnúť o tom, ktoré je najlepšie bojové umenie v Brazílii. Jednalo sa o turnaj označovaný ako „Desafio – Jiu-Jitsu vs. Luta Livre“. Z oboch štýlov boli zvolení traja bojovníci, ktorí sa proti sebe postavili v zápase typu Vale Tudo bez časových obmedzení. BJJ reprezentovali zápasníci Wallid Ismail, Murilo Bustamante a Fabio Gurgel, kým proti nim nastúpili Eugenio Tadeu, Marcelo Mendes a Denilson Maia zo školy Luta Livre. Predstavitelia umenia jiu jitsu však vyhrali všetky tri zápasy, čo samozrejme potešilo komunitu BJJ, keďže ich obľúbený šport potvrdil svoju povesť silnejšie bojového umenia. Spor medzi týmito dvoma štýlmi však medzitým zaznamenal mnohé kritické situácie, ktoré nakoniec viedli k úplnému zákazu Vale Tudo v Brazílii.
Brazílske jiu jitsu sa na začiatku 90. rokov objavilo aj v Spojených štátoch a v rovnakom čase aj v Japonsku. Keďže práve táto krajina sa považuje za rodisko bojových umení bez zábran, Japonsko si v tomto smere vždy udržiavalo zdanlivý náskok – predovšetkým prostredníctvom akadémií zameraných na karate a takzvané Kosen judo. Keď sa však v Japonsku objavilo MMA (Vale Tudo), do popredia sa znovu dostalo meno Gracie. Tentokrát to bol Rickson Gracie, ktorý je v súčasnosti mnohými považovaný za najväčšieho zápasníka BJJ všetkých čias – ostal totiž neporazený počas celej svojej kariéry a znovu dokázal, že meno Gracie a jiu jitsu sú naveky prepojené.
